Smolenický zámok sa počas horúceho víkendu 20. a 21. júna 2026 premenil na sídlo vedkýň a vedcov namiesto princezien a princov. Podujatie Veda na zámku 2026 navštívili v hojnom počte predovšetkým rodiny s deťmi, a využili tak jedinečnú príležitosť stretnúť sa s vedcami a vedkyňami z 13 ústavov Slovenskej akadémie vied a objaviť svet vedy interaktívnou, hravou a zrozumiteľnou formou. Z nášho centra sa zúčastnili výskumníčky v oblasti genetiky metabolických a vzácnych ochorení a v oblasti poškodení nervového systému.
V prvom z našich stánkov si návštevníci mohli poskladať kúsok DNA z lega, zapletať DNA zo špagátikov a následne si ju odniesť domov, dešifrovať sluchovú slepú mapu, urobiť si model ucha z modelovacej hmoty, či vyžrebovať v lotérii dobrých génov konkrétny gén a dozvedieť sa, akú úlohu v tele zohráva. Priblížili sme tiež fungovanie štruktúr pre správne počutie prostredníctvom 3D modelu ucha. Dospelých zaujal aj genetický kvíz a kládli našim vedkyniam množstvo otázok.
„Podujatie malo komornejšiu atmosféru, takže sme mali možnosť viesť hlbšie a odbornejšie diskusie. Vtipné bolo, keď som sa dala nachytať – povedala som, že sa venujeme genetickým príčinám poruchy sluchu a nasledovala otázka: „Prosím?“,“ smeje sa Klaudia Cipková z výskumnej skupiny Genetika metabolických a vzácnych ochorení.
„Ale padli aj zaujímavé otázky, napríklad, ako je možné, že niektorí ľudia majú absolútny sluch, alebo prečo sa používa pri pretekoch hlasový signál – výstrel namiesto svetelného. Je to preto, že hlasový signál mozog rýchlejšie spracuje,“ dodáva.
V druhom stánku naše vedkyne z košického Neurobiologického ústavu BMC SAV priblížili fungovanie mozgu, modely mozgu a miechy a návštevníci mohli otestovať svoju schopnosť sústrediť sa, či preskúmať, ako funguje čuch. S ľuďmi sa mali príležitosť porozprávať aj o tom, prečo je štúdium nervového systému kľúčové pre pochopenie a liečbu ochorení, ako sú mozgové príhody, poranenia miechy či neurodegeneratívne choroby.
„Podujatie bolo výnimočné svojou atmosférou. Prostredie zámku mu dodalo taký úplne iný rozmer ako naše bežné popularizačné akcie. Ľudia boli uvoľnenejší a mali sme viac času diskutovať o tom, čo ich zaujímalo. Veľmi sa mi páčilo, že sme sa im mohli venovať individuálnejšie. Jeden pán mal aj milú poznámku po absolvovaní nášho čuchového testu. S úsmevom nám odporučil, že nabudúce by sme mali pripraviť aj chuťový test, ideálne s vínkom,“ usmieva sa Alexandra Kisucká, ktorá vedie výskumnú skupinu Traumatické poranenie miechy.
Svojou účasťou podujatie podporil aj predseda Slovenskej akadémie Martin Venhart, ktorý prišiel napriek horúčavám na bicykli z Bratislavy.
Text: E. Rybárová, BMC SAV
Foto: E. Rybárová, BMC SAV; archív Z. Dobiášovej, BMC SAV
