V sobotu 24. januára 2026 nás zastihla veľmi smutná správa. Vo veku 68 rokov nás navždy opustila významná osobnosť, vzácny človek, kolega a priateľ prof. RNDr. Jaromír Pastorek DrSc..
Profesor Jaromír Pastorek vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Celý svoj profesijný život strávil na Virologickom ústave SAV. Tu sa postupne vypracoval medzi výrazné vedecké osobnosti svetového formátu. Bol riaditeľom Virologického ústavu aj predsedom Slovenskej akadémie vied. Pôsobil aj vo funkcii splnomocnenca Vlády SR pre výskum a inovácie. Bol členom Učenej spoločnosti Slovenska, voleným členom Európskej akadémie vied a umení, ako aj mnohých ďalších vedeckých spoločností.
Narodil sa 18. marca 1957 v Nových Zámkoch do učiteľskej rodiny. Mladosť a študentské roky prežil v Bánovciach nad Bebravou, kde maturoval na miestnom gymnáziu. Po ukončení stredoškolského štúdia začal študovať matematiku na UPJŠ v Košiciach. Jeho prirodzená zvedavosť a záujem o prírodné vedy ho po roku štúdia v Košiciach priviedli do Bratislavy na Prírodovedeckú fakultu UK, kde v roku 1982 promoval v odbore biochémia. V tom istom roku nastúpil na Virologický ústav na Oddelenie rastlinnej virológie.
Na ústave sa výrazne pričinil o rozvoj nových molekulárno-biologických metód, založil a viedol Oddelenie molekulárnej biológie. V rokoch 1992 až 2001 zastával funkciu zástupcu riaditeľa ústavu a v rokoch 2001 až 2009 bol jeho riaditeľom. Od roku 2009 do roku 2014 stál na čele Slovenskej akadémie vied. Profesor Pastorek vynikal mimoriadnymi organizačnými a manažérskymi schopnosťami, čoho dôkazom boli nielen významné funkcie ktoré zastával, ale hlavne množstvo projektov, ktoré sa pod jeho vedením realizovalo, a ktorých výsledky výrazne ovplyvnili nielen vedecké poznanie, ale aj smerovanie vedy na Slovensku.
Vo svojom výskume sa spočiatku venoval skúmaniu rastlinných a živočíšnych vírusov. Prelomový bol však jeho objav určenia primárnej štruktúry novoidentifikovaného enzýmu karbonicej anhydrázy IX (CA IX) ako významného markera nádorovej hypoxie. Tento objav mu spolu s manželkou profesorkou Silviou Pastorekovou otvoril dvere k spolupráci so špičkovými vedeckými pracoviskami z oblasti nádorovej hypoxie vrátane takých osobností, ako sú profesor Adrian Harris z Oxfordskej univerzity, alebo nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Sir Peter Ratcliffe.
Profesor Pastorek patril k svetovej špičke vo výskume nádorového mikroprostredia so špecifickým zameraním na hypoxiu. Dokazujú to jeho početné publikačné výstupy (viac ako 280 prác), ale najmä ich ohlas s počtom presahujúcim 20 000 citácií, čo ho zaradilo medzi špičku slovenských vedcov. Venoval sa aj pedagogickej činnosti a výchove mladých vedcov, ktorým so zanietením odovzdával svoje vedomosti a bohaté odborné skúsenosti, ktoré nadobudol aj počas svojich zahraničných študijných pobytov vo Veľkej Británii a v Belgicku. Jeho veľkou snahou a túžbou bolo preniesť nadobudnuté poznatky do praxe. Je spoluautorom viac ako päťdesiatich patentov z oblasti využitia karbonickej anhydrázy IX pri diagnostike a liečbe hypoxických nádorov.
Život a bohaté vedecké dielo profesora Pastoreka ďaleko presiahli nielen laboratóriá Virologického ústavu a SAV, ale výrazne sa zapísali aj do svetového poznania. Jeho osobnosť, múdrosť, energia a zanietenosť pre vedu nám budú nesmierne chýbať. Jeho celoživotné dielo s nami ostáva, a jeho najbližšie spolupracovníčky a najbližší spolupracovníci ho budú ďalej rozvíjať a napĺňať jeho víziu.
Jaro, ostávaš v našich srdciach navždy.
kolektív Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i.
Foto: mabpro.sk