Zameranie
Cievne mozgové príhody si ročne vyžiadajú viac ako 6 miliónov obetí. Pacienti, ktorí ich prežili, často pociťujú výrazne znížený komfort života a podstupujú zdĺhavú liečbu, ktorá je spojená so závažnými sociálnymi a ekonomickými dôsledkami. Prevažnú väčšinu prípadov predstavujú ischemické stavy, teda stavy spôsobené znížením alebo úplným zablokovaním prítoku krvi do určitej časti mozgu krvnou zrazeninou či aterosklerotickým plakom. Mozog ako orgán s najvyššou spotrebou energie, je mimoriadne citlivý na zastavenie prísunu živín a kyslíka krvnou cirkuláciou, preto už krátke nedokrvenie môže mať fatálne dôsledky. V mieste oklúzie, kde je tkanivo zasiahnuté silnými ischemickými podmienkami, je osud týchto buniek zvyčajne nasmerovaný k nezvratnému nerkotickému odumieraniu (tzv. ischemické jadro). Ischemické jadro je obkolesené tkanivom, ktoré je vďaka kolaterálnemu cievnemu zásobeniu vystavené ischémii nižšej intenzity (tzv. „territory of risk“ alebo ischemická penumbra). Tkanivo penumbry si v určitom časovom horizonte udržiava zníženú metabolickú aktivitu a po obnovení prietoku (alebo aplikáciou vhodnej liečby) je schopné v tomto terapeutickom okne reprogramovať ischémiou predurčený osud buniek a prežiť. Nastavenie rovnováhy medzi expanziou infarktového ložiska do okolitého tkaniva a schopnosti buniek penumbry prežiť definuje konečný rozsah poškodenia mozgu pri cievnej mozgovej príhode, de facto definuje účinnosť liečby. Preto sa penumbra stala primárnym cieľom nášho štúdia a to tak v zmysle patofyziológie ochorenia, ako aj testovania úspešnosti neuroprotektívnych terapií.
Efektivita súčasnej liečby cievnych mozgových príhod v klinickej praxi sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Napriek tomu je limitovaná včasnou diagnostikou a začiatkom liečby, ale zároveň je významne ovplyvnená individuálnymi charakteristikami postihnutého ako vek, pohlavie, sprievodné choroby, či telesná váha. V súvislosti s uvedeným narastá potreba alternatívnych experimentálnych stratégií a personalizovaného prístupu k ich liečbe. Náš výskum je preto primárne zameraný na:
- Štúdium mechanizmov patologickej transformácie ischémiou afektovaného tkaniva mozgu so zámerom identifikovať potenciálne inovatívne terapeutické ciele.
- Vývoj, testovanie a alternatívne využitie neuroprotektívnych stratégií na experimentálnej úrovni.
- Definovanie potenciálnych ovplyvniteľných a neovplyvniteľných rizikových faktorov znižujúcich úspešnosť neuroprotektívnych terapií ischémiou poškodeného tkaniva mozgu za účelom personalizovaného prístupu k liečbe pacienta s CMP.
Fotogaléria
Vedúca výskumnej skupiny
Dr. Petra Bonová sa zameriava na mechanizmy ischemickej tolerancie po cievnej mozgovej príhode, skúma úlohu krvných buniek a parakrinných faktorov pri neuroprotekcii.
Zamestnanci/kyne
| Titul | Meno | Telefón | ORCID | |
|---|---|---|---|---|
| RNDr., PhD. | 055/ 727 6226 |
|
||
| 055/ 727 6231 | ||||
| RNDr., PhD. |
|
|||
| RNDr., PhD. | ||||
| MVDr., PhD. | 055/727 6226 |
|